I have been asked if what I do is a business. Well actually it is not a business! It is merely- A Family Affair!
Tiny Tips for Moms and Dads-
What is “Tiny Tips for Moms and Dads? It is an intention to support parents on their journey thorough “Parenthood”. The intention is to share my ideas and thoughts about different experiences parents have and will be challenged with. The topics are shared so that parents feel they are not alone on this journey and that they belong to a community of parents that have a common ground on which to parent their children.
These Tiny Tips are not shared in a way to pass judgement or be the only solution to the challenges of parenthood! I just want to help parents support the lives of their children with confidence and open mindfulness. Please feel free to contact me with any questions that might come to mind when you read the post.
We will be running a weekly series of-
“Tiny Tips For Moms and Dads” that we hope you will enjoy. We have done these previously but now we are adding voice recordings to make our Tips more personal and approachable for parents, extended family, and all those professionals that interact with children. Remember- the blogs are translatable by pressing the blue globe at the top of the blog.
Ko e Tokotaha – Fakatupu Faka’otua ‘ e Taha, Māmani ‘ e Taha, Ko e Fa’ahinga Faka’otua ‘ e Taha!
Ko e Tokotaha – Fakatupu Faka’otua ‘ e Taha, Māmani ‘ e Taha, Ko e Fa’ahinga Faka’otua ‘ e Taha!
“Si’i Laumālie Lahi”,
Ko e Sapate ‘eni ‘o e kimu’a ‘i he ngaahi ‘ekitiviti fakapolitikale ‘oku feinga ke tokoni ki he ngaahi me’afua ‘o e fakamaau totonu, fa’ahinga ‘o e tangata, melino ‘a mamani, mo e manava’ofa ki hotau kaunga tangata’i fonua ‘o hotau fonua, pea mahalo mo e ngaahi fonua ‘i he funga ‘o e mamani. Ko ha me’a ‘eni ‘e lava ke hoko ko e kamata’anga ‘o ha pule tyrannical ‘o e manumanu mo e supremacy, pe ko ha liliu ‘i he ‘ilo’i ‘o hange ko kitautolu ‘oku ‘i he “Kalaisi ‘ilo’i” pea mo e ngaahi tefito’i mo’oni ‘i he tapa kotoa pe ‘o e tui ‘oku fekau’aki mo e tenants ‘oku ne mamata ki he mahu’inga ‘o e fa’ahinga ‘o e tangata ‘oku ne fakahoko ‘a e anga’ofa, manava’ofa, anga’ofa ‘o e laumalie ‘oku tokanga kiate kinautolu ‘oku fie ma’u ha poupou ‘i he’enau mo’ui, mahu’inga ‘o e me’a’ofa ‘o ‘etau fanau, ‘a e mahino ko ia ko e fakamau ‘i hono fakaanga’i mo teke’i ha taha koe’uhi ko honau nofo fakamatakali, tu’unga, pe tu’unga ‘i he mo’ui, ‘oku ‘ikai ‘o’ou ia pe ko ho’o taumu’a ‘i he’etau palani fakalangi. ‘Oku mou ‘i ho’omou founga ‘ofa mo tokanga ‘o ‘amanaki mo kole lahi ange kiate kimautolu. ‘Oku ‘ikai faingata’a pe faingata’a ke tau hoko ko hotau “Tu’unga Fakalangi” ka kuo pau ko e fili pē ia ‘atautolu.
‘Oku ‘ikai ke u manavasi’i ki he kaha’u ‘o e mamani ko ‘eni, koe’uhi he ‘oku ‘ikai ngata pe ‘i he’eku entrenched ‘i he tui kiate koe, ka koe’uhi he ‘oku ou ‘ilo ‘a e founga ‘oku ngaue ai ‘a e tu’unga fakaematu’a. “‘Oku tau ‘ofa ‘i he’etau fanau”, ka ‘i he taimi ‘e ni’ihi ‘oku “‘ikai ke tau sai’ia ‘i he’enau ngaahi founga”, ‘o hange ko e lau ‘a ‘eku fa’ee. ‘Oku ‘i ai ‘eku ‘ilo, te ke faka’ata ke tau ‘alu ka ‘oku fu’u mama’o. ‘Oku ou ‘ilo’i ko e feke’ike’i mo e ma’ulalo kotoa ko ‘eni ‘o e laumalie ‘o e tangata ko e konga ia ‘o e founga ‘o e fetongi ke fa’ele’i ha mamani ‘oku ‘ikai kei “fakatefito ‘i he tangata” ka ko e “tokanga”. Ko e “ngaahi holisi” na’a tau langa ke fakamavahe’i kitautolu mei he “‘oku ke” pea ‘oku holoa ‘a e ni’ihi kehe ‘i hotau ‘ao. He ‘ikai toe lava ke ngaue ‘etau fa’ahinga fakatata lolotonga ‘o e mo’ui mo e ngaue, koe’uhi he na’e ‘ikai teitei ngaue ia ‘i he kamata’anga.
‘Oku mahino kiate au ko e tokolahi ange ‘o e kakai ‘oku fekumi ki he fakamaama fakalaumālié pea fenāpasi mo honau tu’unga fakalangí pea ‘oku nau ‘atā ki ha vā fetu’utaki mo e “Koé”, ko e lahi ange ia ‘etau ongo’i ‘a e “Ngāue Mamahi” ‘i hotau fā’ele’í. Kuo pau ke tau faivelenga ‘i hotau va fetu’utaki mo “Koe” pea faka’aonga’i ‘a e malohi mo e loto vilitaki ‘o ‘etau tui ke heka ‘i he ngaahi peau ‘o e fanifo ko ‘eni. ‘Oku tau ‘ilo’i he ‘ikai lava ‘e he “‘Aú” ko e uho ia ‘o ‘etau mo’uí, ke ‘oua na’a fa’u ha me’atau ke tau’i ‘aki kitautolu, pea ‘oku ako’i kitautolu ‘e he tui ko iá ‘i he‘etau hoko ko hotau takaua ma’u peé, “‘oku malava ‘a e me’a kotoa pē ke ‘omi ‘a e ‘ofá mo e māmá ki he’etau mo’uí pea ki hotau māmaní.
Ko ia, ‘i he ngaahi me’a kotoa ko ‘eni ‘oku ha ‘i hotau “Laumalie”, ‘oku tau ‘ilo ai he ‘ikai ngata pe ‘i he’etau hao mei he to ‘a e manumanu ki he koloa mo e malohi, ka te tau ikuna ‘i he fakafehoanaki ki he ivi kovi ko ia, pea ‘e fonu ‘a e mamani ‘i he mama, ‘ofa, manava’ofa, mo e ma’oni’oni. OOPS!! Na’á ku pehē ‘e nounou pē ‘eni pea a’u ki ha tu’unga, ka na’e ‘i ai ha ngaahi taumu’a kehe ‘a e “Laumālie Lahí”!
What does it take and whom must you be to serve children as their teacher?
You must be patient.
They say, whoever they are, that patience is a virtue. I know as a teacher and a mother, that being patient is a necessary element that we must develop in our character. I confess that it is an everyday skill set that we as in our human nature, struggle to be consistent with on a daily basis and from one situation to the next. I believe that in terms of the character assets that we need to approach the world with, patience is one of those acquired assets that can make life more doable and enjoyable. Patience sets the tone of how the world will respond to us. It can be quite a challenge to be patient with adults because our expectations for their behavior and attitude is that because they have life experiences under their belt and an archive of lessons from which they should have learned and evolved, that adults would operate from a space of wisdom and integrity.
However, when it comes to children we have a responsibility as the adults in their life, to be mature and far more understanding and patient as we lead them, guide them, and nurture them through their childhood experiences. They are truthfully and righteously are supposed to be able to depend on us to be compassionately patient. What does this energetic response of patience need to sustain itself? Well first, it calls for us to be patient and understanding of who we are as a human being coming from our own life experiences and come to a realization that we are not perfect, we are called to, as is everyone , knowingly or not, called to practice the art of perfecting ourselves in our own unique divine identity, and that this art of perfecting the evolution of our soul expression is what life is all about.
We must see each other, especially children, in that light so that they are free of judgment and other people’s expectations. Can you imagine what the world would be like, and even better, what a child’s childhood would be like if they were surround by, and showered with patience, which in the core of patience love is the foundational element? Can you imagine how much children would learn in their school environments and in their home environments if they knew their caregivers nurtured them with patience? How do you feel when someone has treated you with “compassionate patience”? I know from my life experiences that not only does it instill more patience for me to share with others, but it inspires me to take flight and soar. It makes me feel like I am valued and that I have unlimited potential. I believe that this is what we want for our children. Think about it?
Awọn ẹya ara ẹrọ ti o tobi julọ fun eniyan. Kí ni ó gbà àti pé ta ni o gbọ́dọ̀ jẹ́ ẹ̀ṣẹ̀ àwọn ọmọ gẹ́gẹ́ bí ẹ̀kọ́ nípa wọn?
Eroja:
O gbọ̀dọ̀ ṣe kedere – èyí ń gbé ìgbé ayé, ayọ̀ gbogbo rẹ̀, ti ara àti nípa ìmọ̀lára.
Mi ò lè bẹ̀rẹ̀ sí ní sọ fún ọ bí ó ṣe ṣe pàtàkì tó láti jẹ́ ti ara, nípa ìmọ̀lára, àti ara ẹ̀mí. Ọ̀kan lára àwọn n<unk>kan àkọ́kọ́ tí mo sọ fún àwọn akẹ́kọ̀ọ́ akẹ́kọ̀ọ́ mi ní ẹ̀kọ́ nípa ìlọ́kọ̀ọ́ wọn àkọ́kọ́ ni pé wọ́n gbọ́ ṣe lórí ibi tí wọ́n ti wà ní agbègbè 3 wọ́nnyí nínú ayé wọn, kí wọ́n tó ṣe ojúṣe láti di olùdíjẹ. Kì í ṣe àyẹ̀wò ẹ̀ẹ̀kankan! Ó jẹ́ ọ̀kan nínú àwọn ìbáṣepọ̀ àti iṣẹ́ pẹ̀lú iṣẹ́ abẹ tàbí ìtọ́jú àwọn ọmọ. Tí a bá jẹ́ ọ̀pọ̀lọpọ̀ nínú gbèsè àti fún ara wa láti gbé ìgbé ayé tí ó wà ní pẹ̀lú ìgbé ayé ayé wa tí ó dára jùlọ àti pé tí ó bá jẹ́ jùlọ tí ó ga jùlọ ti “Ìdánimọ́ Ọlọ́run” wa ṣà ṣà tó ọ̀tọ̀ọ̀tọ̀.
Nígbà tí ó bá jẹ́ pé kò sí nínú ìmọ̀lára tó dára, ojúṣe wa gẹ́gẹ́ bí akẹ́kọ̀ọ́ ni láti gba ọjọ́ ọpọlọ kí sì tún ìmọ̀ wa àti ẹ̀mí wa ṣe kí wọ́n lè tún inú ilé náà ṣe ní abẹ́rẹ́ abẹ́rẹ́ abẹ Mo mọ̀ pé mo ní ọjọ́ mẹ́wàá ní ọ̀pọ̀lọpọ̀ Mo mọ̀ọ́mọ̀ ṣe n<unk>kan pàtàkì tí ó fún mi ní à<unk>fààní láti kàn “mí”! Mà á jáde láti rìn ní etí òkun tàbí kí n mú ara mi jáde lọ jẹ àárọ̀. Nígbà tí wọ́n bá kàn dúró lórí ibùsùn kí n sì wo àwọn tí kò gba gbogbo ìmọ̀ nípa ìrònú mi ti wọ́n ń ṣiṣẹ́. Gbogbo wa gba “Time In”! Gbogbo wa ní láti mọ̀ pé ìwọ̀ntúnwọ̀nsì àti bá àwọn ohun tí ó wà nínú rẹ̀ gbé ayé wa gbọ́ ìtọ́jú àti ìtọ́jú.
Èyí kì í ṣe n<unk>kan tí ó jẹ́ láti béèrè fún ìyọ̀<unk>da ṣe láti tàbí kí a bẹ̀rẹ̀ sí ní ṣe àforíjì fún, ó jẹ́ n<unk>kan tí ó jẹ́ lọ́wọ́ láti gbé ìgbé ayé àti ìgbé ayé àti. Nigbati a ba wa si awọn ọmọde, a nilo lati wa ni gbogbo, ilera ati idunnu. Nísìyí nípa ìbànújẹ́, mi ò sọ pé àwọn ọmọdé retí kí wọ́n wà ní ipò tí ó dúró ṣinṣin láti àárọ̀. Wọ́n ní láti wá gẹ́gẹ́ bí ò<unk>kọ́n ara wa kí wọ́n lè mọ̀ pé a máa ń ṣe ààyè fún wọn láti inú fihàn kíkún nípa ẹni tí wọ́n jẹ́ àti ìṣàfihàn “Ìdánimọ́ Ọlọ́run” wọn ni wọ́n ń bọ̀ fún wọn tí wọ́n sì gbà. N<unk>kan náà ni pé gẹ́gẹ́ bí ọ̀kan lára àwọn tí wọ́n ti ń ṣe àgbéjáde rẹ̀ láti inú agbára wa láti mọ bí wọ́n ṣe ń bọ̀dọ̀ wọn, àti pẹ̀lúlú ìmọ̀ yẹn ṣe ohun tí ó jẹ́ nínú láti inú “Ṣàgbéyẹ̀wò ara wa”.
Awọn anfani si awọn ọmọde nigbati a ba le mu ara ẹni, ni pe o jẹ ki wọn lero ailewu, aabo, ati abojuto. Àwọn ẹlòmín tí wọ́n bá pín pẹ̀lú àwọn akẹ́kọ̀ọ́ mi ni pé ó ṣe pàtàkì fún wọn láti wọlé pẹ̀lú inú wọn, nítorí ìyẹn “òtítọ́ ẹni tí wọ́n jẹ́ àti ohun tí wọ́n lè ṣe” jẹ́. Kini ẹbun ti o jẹ lati wa ni iṣẹ si awọn ọmọde nitori a ni lati ṣawari siwaju siwaju ati siwaju sii nipa ara wa ni ọjọ kan pin wọn pẹlu.
Plant yw’r rhodd fwyaf i ddynoliaeth. Beth mae’n ei gymryd a phwy sy’n rhaid i chi fod i wasanaethu plant fel eu hathro?
Y Cynhwysyn:
Mae’n rhaid i chi fod yn glir – mae hyn yn byw bywyd hapus, cyflawn, corfforol ac emosiynol iach.
Ni allaf ddechrau dweud wrthych pa mor bwysig yw bod yn iach yn gorfforol, yn emosiynol ac yn ysbrydol. Un o’r pethau cyntaf rwy’n ei ddweud wrth fy athrawon dan hyfforddiant yn eu cwrs Datblygiad Plant cyntaf yw bod yn rhaid iddynt wneud arolwg ar ble maen nhw yn y tri pharth hyn yn eu bywyd, cyn iddynt ymrwymo i ddod yn athro. Nid yw’n archwiliad amser i mewn! Mae’n ddefod barhaus y mae’n rhaid i ni fel athrawon a rhieni ei gwneud er mwyn cael perthynas gariadus a swyddogaethol gyda’r plant rydyn ni’n eu gwasanaethu neu’n rhianta. Os oes arnom ni ddyled iddyn nhw ac i ni ein hunain fyw bywyd sy’n cyd-fynd â’n bywyd gorau a’n mynegiant uchaf o’n “Hunaniaeth Ddwyfol” unigryw.
Pan fyddwn allan o fath ac nid yn teimlo’n dda, ein cyfrifoldeb ni fel athrawon yw cymryd diwrnod iechyd meddwl ac ail-ganoli ein hemosiynau a’n lles ysbrydol fel y gallwn ail-ymuno â’r amgylchedd mewn mynegiant mwy sefydlog iachach ohonom ein hunain. Roeddwn i’n gwybod bod gen i 10 diwrnod salwch llawn y flwyddyn ac fe wnes i ymrwymo fy hun i gymryd un diwrnod y mis bob blwyddyn i “ofalu am fy hun”. Ro’n i’n fwriadol am wneud rhywbeth arbennig oedd yn rhoi cyfle i fi jyst “anadlu”! Byddwn i’n codi a mynd am dro ar y traeth neu fynd â fi allan i frecwast. Weithiau byddwn yn aros yn y gwely ac mae gwylio yn dangos nad oedd yn cymryd unrhyw un o’m prosesau meddwl yn cael eu actifadu. Mae angen ‘amser i mewn’ arnom i gyd! Mae angen i bob un ohonom sylweddoli bod yn rhaid gofalu am a meithrin cydbwyso ac alinio’r elfennau sy’n gyrru ein bodolaeth.
Nid yw hyn yn rhywbeth y mae’n rhaid i ni ofyn caniatâd i’w wneud neu orfod ymddiheuro amdano, mae’n rhywbeth sy’n ofynnol gennym er mwyn byw bywyd hapus ac iach. Pan fyddwn yn dod at blant, mae angen i ni fod yn iach, yn iach ac yn hapus. Nawr o ran hapus, nid wyf yn dweud bod plant yn disgwyl i ni fod mewn cyflwr sefydlog o fod bob dydd. Mae angen iddyn nhw ein gweld ni fel ein hunain fel ein hunain fel eu bod nhw’n gwybod y byddwn ni’n darparu lle iddyn nhw fod mewn mynegiant llawn o bwy ydyn nhw a bod mynegiant o’u “Hunaniaeth Ddwyfol” yn cael ei barchu a’i dderbyn. Y peth yw y dylem ni fel oedolion fod wedi tyfu yn ein gallu i fod yn ymwybodol o sut rydyn ni’n dod oddi wrthyn nhw, a gyda’r sensitifrwydd hwnnw rydyn ni’n gwneud yr hyn sy’n rhaid i ni ei wneud i “Wirio Ein Hun”.
Y budd i blant pan allwn ni hunan-addasu, yw ei fod yn gwneud iddyn nhw deimlo’n ddiogel, yn ddiogel ac yn derbyn gofal. Peth arall rwy’n ei rannu gyda fy athrawon dan hyfforddiant yw ei bod yn bwysig iawn iddyn nhw wirio gyda’u plentyn mewnol, oherwydd mae hynny’n dal y “gwir pwy ydyn nhw a’r hyn maen nhw’n gallu” bod. Am rodd yw bod mewn gwasanaeth i blant oherwydd ein bod yn cael darganfod mwy a mwy amdanom ni ein hunain bob dydd rydyn ni’n rhannu gyda nhw.
Cần gì và bạn phải là ai để phục vụ trẻ em với tư cách là giáo viên của chúng
Thành phần:
Bạn phải rõ ràng – đây là sống một cuộc sống hạnh phúc, toàn vẹn, khỏe mạnh về thể chất và cảm xúc.
Tôi không thể bắt đầu nói với bạn tầm quan trọng của việc khỏe mạnh về thể chất, cảm xúc và tinh thần. Một trong những điều đầu tiên tôi nói với các giáo viên học sinh của mình trong khóa học Phát triển Trẻ em đầu tiên của họ là họ phải thực hiện một cuộc khảo sát về vị trí của họ trong 3 lĩnh vực này của cuộc sống, trước khi họ cam kết trở thành một giáo viên. Nó không phải là một lần đăng ký! Đó là một nghi thức liên tục mà chúng ta với tư cách là giáo viên và cha mẹ phải làm để có một mối quan hệ yêu thương và chức năng với những đứa trẻ mà chúng ta đang phục vụ hoặc nuôi dạy con cái. Nếu chúng ta nợ họ và bản thân chúng ta để sống một cuộc sống phù hợp với cuộc sống tốt nhất của chúng ta và sự thể hiện cao nhất của “Bản sắc thiêng liêng” độc đáo của chúng ta.
Khi chúng ta không ổn định và cảm thấy không khỏe, trách nhiệm của chúng ta với tư cách là giáo viên là dành một ngày sức khỏe tinh thần và tập trung lại cảm xúc và hạnh phúc tinh thần của chúng ta để chúng ta có thể tái hòa nhập vào môi trường trong một biểu hiện lành mạnh hơn và ổn định hơn của bản thân. Tôi biết mình có 10 ngày ốm trọn vẹn mỗi năm và tôi cam kết dành một ngày mỗi tháng mỗi năm để chỉ “chăm sóc bản thân”. Tôi đã có ý định làm điều gì đó đặc biệt cho tôi cơ hội để “thở”! Tôi sẽ thức dậy và đi dạo trên bãi biển hoặc đưa mình ra ngoài ăn sáng. Đôi khi tôi chỉ nằm trên giường và xem các chương trình mà không cần bất kỳ quá trình suy nghĩ nào của tôi được kích hoạt. Tất cả chúng ta đều cần một “Thời gian”! Tất cả chúng ta cần nhận ra rằng việc cân bằng và sắp xếp các yếu tố thúc đẩy sự tồn tại của chúng ta phải được chăm sóc và nuôi dưỡng.
Đây không phải là điều chúng ta phải xin phép để làm hoặc phải xin lỗi, nó là điều cần thiết ở chúng ta để sống một cuộc sống hạnh phúc và khỏe mạnh. Khi chúng ta đến với con cái, chúng ta cần phải toàn vẹn, khỏe mạnh và hạnh phúc. Bây giờ về mặt hạnh phúc, tôi không nói rằng trẻ em mong đợi chúng ta ở trong một trạng thái tĩnh lặng cố định mỗi ngày. Họ cần xem chúng ta là con người đích thực của chúng ta để họ biết rằng chúng ta sẽ cung cấp một không gian để họ thể hiện đầy đủ họ là ai và sự thể hiện “Bản sắc thiêng liêng” của họ được tôn trọng và chấp nhận. Vấn đề là khi trưởng thành, chúng ta nên phát triển khả năng nhận thức được cách chúng ta đến với họ, và với sự nhạy cảm đó, chúng ta làm những gì chúng ta phải làm để “Kiểm tra bản thân”.
Lợi ích cho trẻ em khi chúng ta có thể tự điều chỉnh là nó làm cho chúng cảm thấy an toàn, an toàn và được chăm sóc. Một điều khác mà tôi chia sẻ với các giáo viên sinh viên của mình là điều thực sự quan trọng đối với họ là kiểm tra đứa trẻ bên trong của họ, bởi vì điều đó chứa đựng “sự thật về họ là ai và họ có khả năng gì”. Thật là một món quà để phục vụ trẻ em vì chúng ta ngày càng khám phá nhiều hơn về bản thân mỗi ngày chúng ta chia sẻ với chúng.
بچے انسانیت کے لیے سب سے بڑا تحفہ ہیں۔ بچوں کو ان کے استاد کے طور پر خدمت کرنے کے لئے کیا اور آپ کو کس کی ضرورت ہے؟
اجزاء:
آپ کو واضح ہونا چاہئے – یہ ایک خوش، مکمل، جسمانی اور جذباتی طور پر صحت مند زندگی گزار رہا ہے.
میں آپ کو بتانا شروع نہیں کر سکتا کہ جسمانی، جذباتی اور روحانی طور پر صحت مند ہونا کتنا ضروری ہے. میں اپنے پہلے چائلڈ ڈیولپمنٹ کورس میں اپنے طالب علم اساتذہ کو جو پہلی بات بتاتا ہوں وہ یہ ہے کہ ٹیچر بننے کا عہد کرنے سے پہلے انہیں اپنی زندگی کے ان تین شعبوں میں کہاں ہیں اس بارے میں ایک سروے ضرور کرنا چاہیے۔ یہ ایک بار چیک ان نہیں ہے! یہ ایک مسلسل رسم ہے جو ہم دونوں اساتذہ اور والدین کی حیثیت سے ان بچوں کے ساتھ محبت اور عملی تعلق قائم کرنے کے لئے کرتے ہیں جن کی ہم خدمت کر رہے ہیں یا پرورش کر رہے ہیں. اگر ہم ان کے اور اپنے آپ کو ایک ایسی زندگی گزارنے کے ذمہ دار ہیں جو ہماری بہترین زندگی اور ہماری منفرد “خدائی شناخت” کے اعلی ترین اظہار کے مطابق ہو۔
جب ہم ایک طرح سے باہر ہوتے ہیں اور اچھا محسوس نہیں کرتے ہیں تو اساتذہ کی حیثیت سے یہ ہماری ذمہ داری ہے کہ ہم ذہنی صحت کا دن لیں اور اپنے جذبات اور روحانی فلاح و بہبود کو دوبارہ مرکوز کریں تاکہ ہم اپنے آپ کے صحت مند اور مستحکم اظہار میں ماحول میں دوبارہ داخل ہوسکیں۔ میں جانتا تھا کہ میرے پاس سال میں پورے 10 بیمار دن ہوتے ہیں اور میں نے اپنے آپ کو ہر سال مہینے میں ایک دن صرف “اپنے آپ کی دیکھ بھال” کرنے کا عہد کیا۔ میں جان بوجھ کر کچھ خاص کرنے کے بارے میں تھا جس نے مجھے صرف “سانس لینے” کا موقع دیا! میں اٹھ کر ساحل سمندر پر چہل قدمی کرتا یا خود کو ناشتے کے لیے باہر لے جاتا۔ کبھی کبھی میں صرف بستر پر رہتا تھا اور ایسے شوز دیکھتا تھا جو میرے کسی بھی سوچنے کے عمل کو فعال نہیں کرتے تھے۔ ہم سب کو ایک “ٹائم ان” کی ضرورت ہے! ہم سب کو یہ سمجھنے کی ضرورت ہے کہ ہمارے وجود کو آگے بڑھانے والے عناصر کو متوازن کرنے اور ترتیب دینے کی دیکھ بھال اور پرورش کی جانی چاہئے۔
یہ کوئی ایسی چیز نہیں ہے جس کے لئے ہمیں اجازت مانگنی پڑے یا معافی مانگنی پڑے، یہ ایک ایسی چیز ہے جو ایک خوش حال اور صحت مند زندگی گزارنے کے لئے ہم سے ضروری ہے. جب ہم بچوں کے پاس آتے ہیں، تو ہمیں مکمل، صحت مند اور خوش رہنے کی ضرورت ہوتی ہے. اب خوشی کے معاملے میں، میں یہ نہیں کہہ رہا ہوں کہ بچے ہم سے ہر روز ایک طے شدہ جامد حالت میں رہنے کی توقع رکھتے ہیں. انہیں ہمیں اپنی حقیقی ذات کے طور پر دیکھنے کی ضرورت ہے تاکہ وہ جان سکیں کہ ہم ان کے لئے ایک جگہ فراہم کریں گے کہ وہ کون ہیں اور ان کی “خدائی شناخت” کے اظہار کا احترام اور قبول کیا جاتا ہے. بات یہ ہے کہ بالغ ہونے کے ناطے ہمیں اس بات سے آگاہ ہونے کی صلاحیت میں اضافہ ہونا چاہئے تھا کہ ہم ان کے ساتھ کیسے آ رہے ہیں ، اور اس حساسیت کے ساتھ ہم وہ کرتے ہیں جو ہمیں “خود کو چیک کرنے” کے لئے کرنا ہے۔
بچوں کے لئے فائدہ جب ہم خود کو ایڈجسٹ کرسکتے ہیں ، تو یہ انہیں محفوظ ، محفوظ اور دیکھ بھال کا احساس دلاتا ہے۔ ایک اور بات جو میں اپنے طالب علم اساتذہ کے ساتھ شیئر کرتا ہوں وہ یہ ہے کہ ان کے لئے اپنے اندرونی بچے کے ساتھ چیک ان کرنا واقعی ضروری ہے ، کیونکہ اس میں “یہ سچ ہے کہ وہ کون ہیں اور وہ کیا ہونے کی صلاحیت رکھتے ہیں”۔ بچوں کی خدمت کرنا کیسا تحفہ ہے کیونکہ ہمیں ہر روز اپنے بارے میں زیادہ سے زیادہ دریافت کرنے کا موقع ملتا ہے۔
Ko e fānaú ‘a e me’a’ofa ma’ongo’onga taha ki he fa’ahinga ‘o e tangat Ko e hā e me’a ‘oku fie ma’ú pea ko hai kuo pau ke ke hoko ki ai ke tokoni’i e fānaú ko ‘enau faiakó?
Ko e konga:
Kuo pau ke ke mahino-ko e mo’ui fiefia, kakato, fakatu’asino mo fakaeloto ‘eni.
He ‘ikai ke u lava ‘o talaatu hono mahu’inga ke mo’ui lelei fakaesino, fakaeloto, mo fakalaumālié. Ko e taha ‘o e ngaahi ‘uluaki me’a ‘oku ou talaange ki he’eku kau faiako ‘i he’enau fuofua kalasi fakalakalaka ‘o e fanau ko e pau ke nau fai ha savea ‘i he feitu’u ‘oku nau ‘i ai ‘i he domains ko ‘eni ‘e 3 ‘o ‘enau mo’ui, kimu’a pea nau tukupa ke hoko ko ha faiako. ‘Oku ‘ikai ko ha taimi pe ‘e taha ke vakai’i ai! Ko ha ouau ia ‘oku fie ma’u ke tau fakahoko ‘i he’etau hoko ko e kau faiakó mo e mātu’á fakatou’osi kae lava ke tau ma’u ha vā fetu’utaki ‘ofa mo lele lelei mo e fānau ‘oku tau tokoni’í pe tauhi fānaú. Kapau ‘oku tau mo’ua kiate kinautolu pea kiate kitautolu ke tau mo’ui ‘i ha mo’ui ‘oku fenapasi mo ‘etau mo’ui lelei taha pea mo hono fakahaa’i ma’olunga taha ‘o hotau “Tu’unga Fakalangi”.
‘I he taimi ‘oku tau mavahe ai mei ha ngaahi me’a kehekehe pea ‘ikai ke tau ongo’i leleí, ko hotau fatongia ‘i he’etau hoko ko e kau faiakó ke tau mo’ui lelei faka’atamai pea toe fakatefito ‘etau ngaahi ongó mo e tu’unga lelei fakalaumālié koe’uhí ke tau lava ‘o toe hū ki he ‘ātakaí ‘i hano fakahaa’i lelei ange kitautolu. Na’a ku ‘ilo’i na’e ‘i ai ha ‘aho puke kakato ‘e 10 ‘i he ta’u pea na’a ku tukupa ke u to’o ha ‘aho ‘e taha ‘i he mahina kotoa pe ke “tokanga’i au”. Na’a ku fakataumu’a ke fai ha me’a makehe na’a ne ‘omi ha faingamalie ke u “manava”! Te u tu’u hake ‘o lue ‘i he matatahi pe ‘ave au ki he kai pongipongi. ‘I he taimi ‘e ni’ihi na’a ku nofo pe ‘i hoku mohenga ‘o sio ‘o fakahaa’i na’e ‘ikai ke u to’o ha taha ‘o ‘eku ngaahi fakakaukau. ‘Oku tau fie ma’u kotoa ha “taimi”! ‘Oku fie ma’u ke tau ‘ilo’i kotoa ko hono fakapalanisi mo fakatatau e ngaahi ‘elemēniti ‘okú ne teke’i ‘etau mo’uí kuo pau ke tokanga’i mo lehilehi’i.
‘Oku ‘ikai ko ha me’a ‘eni ia kuo pau ke tau kole ha ngofua ke fai pe kole fakamolemole ki ai, ka ko ha me’a ia ‘oku fie ma’u meiate kitautolu kae lava ke tau mo’ui fiefia mo mo’ui lelei. ‘I he’etau omi ki he fānaú, ‘oku fie ma’u ke tau kakato, mo’ui lelei mo fiefia. ‘I he taimi ni, ‘oku ‘ikai ke u pehe ‘oku ‘amanaki mai ‘a e fanau ke tau ‘i ha tu’unga pau ‘o e ‘i he ‘aho kotoa pe. ‘Oku fie ma’u ke nau lau kitautolu ko hotau ‘ulungāanga totonu koe’uhí ke nau ‘ilo’i te tau ‘oange ha feitu’u ke nau fakahaa’i kakato ai pe ko hai kinautolu pea ‘oku faka’apa’apa’i mo tali ‘a e fakahā ko ia honau “Tu’unga Fakalangí.” Ko e me’a, ‘i he’etau hoko ko e kakai lalahi ‘oku totonu ke tau tupulaki ‘i he’etau malava ke cognizant ‘a e founga ‘oku tau ha’u ai kiate kinautolu, pea ‘i he ongo’ingofua ko ia ‘oku tau fai ‘a e me’a ‘oku fie ma’u ke tau fai ke “vakai’i kitautolu”.
Ko e lelei ki he fanau ‘i he taimi ‘oku tau lava ai ‘o liliu kita, ‘oku ne ‘ai ke nau ongo’i malu, malu, mo tokanga’i kinautolu. Ko e me’a ‘e taha ‘oku ou vahevahe mo ‘eku kau faiako ‘i he fanau ako ‘oku mahu’inga ‘aupito ke nau vakai’i mo ‘enau fanau ‘i loto, koe’uhi he ‘oku ne ma’u ‘a e “mo’oni ‘o kinautolu mo e me’a ‘oku nau malava”. Ko ha me’a’ofa ia ke tokoni ki he fānaú koe’uhí he ‘oku faka’au ke lahi ange ‘etau ‘ilo kiate kitautolu ‘i he ‘aho kotoa pē ‘oku tau vahevahe mo kinautolú.